Príbeh rieky Hornád

Kde začína rieka? S našou žiackou hliadkou a s hydrológom Michalom sa zamyslíme nad kolobehom vody v prírode, vyberieme sa hľadať prameň Hornádu a porovnáme, na ktorom type pôdy lepšie vsakuje voda do zeme a ako funguje zrážkomer. S hydrobiologičkou Beátou odoberieme vzorku vody z rieky na rozbor, aby sme zistili, či nie je znečistená. Viete si predstaviť fungovať bez vodovodu? Pamätníčka Justína spomína, ako vodu kedysi nosili domov vo vedrách aj ako inak využívali blízkosť rieky. A môžeme vidieť za jasnej noci aj Jupiter? Astronóm nám povie o svetelnom znečistení a možno aj tom, ako to vie zmiasť napríklad také korytnačky.

Povieme si, čo skúmajú geológovia, aj kde môžeme nájsť fluviálne sedimenty, a s mineralologičkou si vyskúšame ryžovať zlato - áno, v Hornáde. Povedali by ste, že huby sú podobnejšie skôr živočíchom, než rastlinám? Mykologička nám porozpráva o hubovom a lesnom internete, o spôsobe komunikácie, akým si stromy vďaka podhubiu posielajú rôzne cenné informácie. Keďže majú huby silné enzýmy, vďaka ktorým vedia ako jediné okrem baktérií stráviť celulózu, vedia stráviť aj iné materiály? Nasimulujeme si malú ekologickú katastrofu, aby sme zistili, či nám v tom vedia pomôcť práve huby a iné prírodné materiály, takzvané sorbenty.

Ešte predtým, než budeme liezť na skale a vychutnávať pohľad z Tomašovského výhľadu, s riaditeľom NP Slovenský raj sa v najvyššom 5. stupni ochrany pozhovárame biodiverzite, a či je možné, aby na jednom metri štvorcovom rástlo až 54 druhov rastlín a prečo sú dobré rebríky, ktoré vidíte v Slovenskom raji. Spravíme botanický monitoring (aj pomocou metra a klinca) a botaničky sa spýtame, či je ťažké pamätať si tri tisíc druhov latinských názvov. Začneme splavovať Prielom Hornádu a s horolezcom a geológom deň zakončíme debatou o tom, ako vznikli okolité kopce a tvarovali sa kaňony a doliny, a či tu naozaj bol kedysi oceán.

Čo sa deje s vodou po spláchnutí záchoda? A čo všetko zas v takej mechanicko-biologickej čističke odpadových vôd? Naša hliadka uvidí na vlastné oči, ako môžu mikroorgnanizmy pomáhať pri čistení vody, aj ako je možné čerpať vodu “zdola hore”. Môžu v tom mať prsty takzvané Archimedove skrutky? Budeme stáť na skládke odpadu, kde nám fyzik ukáže, ako ľahko a prečo sa môže vznietiť fľaša s vodou a spôsobiť požiar, aj že skládka môže vyzerať ako zelený kopec. Môžete si zatiaľ tipnúť, koľko ton odpadu sa denne prinesie na skládku v Spišskej Novej Vsi, a ako môžeme svojim pričinením toto číslo zmeniť.

Má niečo spoločné Hornád a letisko, začiatočná zastávka tohto dielu? Nuž, aj voda aj vzduch sú tekutiny, budeme teda s fyzikom nielen dumať o hustote a napríklad i o tom, koľko útržkov papiera unesie héliový balón, ale skočíme si aj s padákom. S hliadkou sa v tomto dieli dotkneme aj histórie a s historikom navštívime vežu kostola z roku 1255, prvky gotického slohu a rozoberieme dôvody toho, prečo nejaké sídlo - dedina alebo mesto - niekedy zanikne a obyvatelia sa musia presunúť a hľadať lepšie podmienky.

Čo robiť a čo nerobiť, keď stretneme medveďa, a ako sa pravdepodobne bude správať on? A vedeli ste, že medveď je z veľkej časti vegán? Ochranár Michal, ktorý sa zaoberá veľkými šelmami u nás, nám priblíži, ktorý zmysel má medveď menej vyvinutý i to, kedy sa rodia malé medvieďatá. S entomológom Braňom si postavíme konštrukciu na odchyt a pozorovanie nočných motýľov. Prečo vlastne idú za svetlom a ako dlho žijú? Na Slovensku máme až 3600 druhov motýľov, väčšina z toho je práve nočných.

Uvidíme Kluknavský mlyn na spracovanie obilia, krásny Drevený krytý most, no pri splavovaní ďalšieho úseku rieky bohužiaľ aj neporiadok a odpad, ktorý sme my ľudia pohádzali von. S Pamätníčkou Elena zo Štefanskej Huty sa prenesieme do času, keď ako deti vyháňali kravy zrána do doliny, a aké to je zažiť 2. svetovú vojnu. Zistíme a preberieme si, čím sú žaby fascinujúce a užitočné, kto sú ich predátori, aj či vedia svoje životné funkcie znížiť na minimum počas zimy a vytvoriť si niečo ako nemrznúcu zmes v krvi. Aj kto z dvojice človek-žaba by jednoznačne vyhral, keby súťažili v zadržiavaní dychu pod vodou.

Počuli ste už o Štefanskej Hute a čím je významná? S historikom Lukášom si pripomenieme pokrokové postupy v hutníckej výrobe na tomto mieste - čo je to tá elektrolýza, ktorú tu použili ako prví v Uhorsku, keď tu chodili odborníci z celej Európy? Popod kvaple sa preplavíme tmavým tunelom/kanálom Štefanskej Huty a vďaka aktivistovi Vladovi priložíme ruku k dielu a skúsime obnoviť časť múru vzácnej pece z roku 1850.

Pamätník ujo Bajs začal robiť v bani, keď mal 17. Ako na to spomína a aké najčastejšie zdravotné problémy mali baníci? S geografom Karolom pôjdeme do štôlne a vydolujeme si pyrit - síru a meď - na ktorého rozoznanie od zlata si poradíme jednoduchú skúšku. Je baníctvo dôležité aj dnes alebo prevažujú jeho nepriaznivé ekologické dopady? Pyrit roztavíme so zváračom pri vyše 1000 stupňoch a v izbe tradícii Heimatstube sa stretneme so zakladateľkou tohto múzea, Blankou, ktorá pútavo priblíži históriu rozvoja baníctva i života predkov v tejto oblasti. Neobídeme ani miestnu archaickú nemčinu - starú mantáčtinu a to, prečo má slávnostná banícka uniforma 29 gombíkov.

Tentokrát odoberieme vzorku zo Smolníckeho potoka na chemickú analýzu. Pri prítoku z bane je totiž voda oranžová a chceme zistiť, čo obsahuje a či nám vodu tento prítok neznečisťuje a neokysľuje. Pomôže nám s tým analytická chemička Anka a tiež jeden veľmi špeciálny prístroj. V laboratóriu však budeme merať aj pH džúsu či citrónu prírodnou cestou - výluhom z červenej kapusty! A existuje nejaké štvrté skupenstvo? Na zuby sa pozrieme kríčkovej medi v múzeu a možno pri ďalšom splave nájdeme aj raka riečneho, ak budeme mať šťastie.

Dnešná hliadka bude preskúmavať okolie vodnej nádrže Ružín. Od jaskynného prieskumníka Gabiho sa dozvieme o objavovaní chodieb aj o tom, ako súvisí zmenšený otvor do jaskyne a jazvec. Jaskyňa rozhodne nie je len tmavá diera a kvaple, je to aj hornina a machorasty na jej povrchu, preto sa naša hliadka porozpráva s mineralologičkou o takzvaných jurských vápencoch (z čias dinosaurov) a ako sa vlastne dokáže v stalagmite zachovať informácia o tom, aké zrážky sme tu mali pred 100 tisíc rokmi. S analytickou chemičkou si pri experimente porovnáme, čo spraví kyslý dážď s vápencom a čo so žulou. A vie vyrásť z bukvice, ktorú do jaskyne donesie kuna, strom? Čo sú autotrofné organizmy? To si preberieme s botaničkou Barborou. A možno si budeme v tichu jaskyne počuť aj vlastné srdce.

Pádlovali ste už niekedy proti vetru? Vyskúšame si to na Ružíne. Vydáme sa na ostrov, ktorý nie je tak úplne ozajstným ostrovom a možno pri pohľade na dno zahliadnete aj koľajnice. Chránený biotop netopierov môže byť aj v podkroví kostola. Ako nám prezradí zoologička, sú to jediné lietajúce cicavce na svete a na Slovensku máme 28 druhov. A koľko komárov vedia zjesť za noc? Čo je to echolokácia, ktorú tieto zákonom chránené tvory využívajú pri orientácii? Na čo využívame ich trus, guáno, s vysokým obsahom fosforu a vodíka? Aktivistka a botanik nás potom prevedú významom a dôvodom stavania ostrovčeka pre živočíchy pri Mlynskom náhone, s ktorým ako dobrovoľníci pomôžeme. Zasadíme aj rastliny, ktoré pomôžu prečistiť vodu v meste. S pamätníkom Jurajom sa vrátime do čias, keď stredom Košíc tiekol Hornád, a využíval sa nielen na mletie obilia, a zamyslíme sa, či je dobré, že dnes tu vedie cesta pre autá.

V letný deň sa tri veselé deti hrali na brehu rieky Hornád. Vymysleli, že by chceli rybárčiť. Spoločne sa rozhodli a vyrobili si vlastné rybárske prúty. Práve vtedy prišiel pán Geza, rybár, a prísne sa ich opýtal, či majú povolenie na rybolov.

V tejto časti deti hrali v lese. Keď stretli Floru, tá im rozprávala o dôležitosti zachovávania vody v lesoch. Spoločne postavili maketu, kde simulovali povodeň. Potom Flora ukázala prírodné priehrady vytvorené na potokoch v lesoch, ktoré udržiavajú vodu. Potom spoločne postavili profesionálnu priehradu iba z materiálov, ktoré sa v lese nachádzajú.

Teraz sa deti zameriavajú na jednu z najmenších a najpracovitejších tvorov. Zablúdia sa do malého dedinky Vizsoly, kde ich prenasleduje bzučiaca včielka do múzea medu. S Gergőm, včelárom, tu objavujú kúzelný svet včiel.