Kde začína rieka? S našou žiackou hliadkou a s hydrológom Michalom sa zamyslíme nad kolobehom vody v prírode, vyberieme sa hľadať prameň Hornádu a porovnáme, na ktorom type pôdy lepšie vsakuje voda do zeme a ako funguje zrážkomer. S hydrobiologičkou Beátou odoberieme vzorku vody z rieky na rozbor, aby sme zistili, či nie je znečistená. Viete si predstaviť fungovať bez vodovodu? Pamätníčka Justína spomína, ako vodu kedysi nosili domov vo vedrách aj ako inak využívali blízkosť rieky. A môžeme vidieť za jasnej noci aj Jupiter? Astronóm nám povie o svetelnom znečistení a možno aj tom, ako to vie zmiasť napríklad také korytnačky.

Povieme si, čo skúmajú geológovia, aj kde môžeme nájsť fluviálne sedimenty, a s mineralologičkou si vyskúšame ryžovať zlato - áno, v Hornáde. Povedali by ste, že huby sú podobnejšie skôr živočíchom, než rastlinám? Mykologička nám porozpráva o hubovom a lesnom internete, o spôsobe komunikácie, akým si stromy vďaka podhubiu posielajú rôzne cenné informácie. Keďže majú huby silné enzýmy, vďaka ktorým vedia ako jediné okrem baktérií stráviť celulózu, vedia stráviť aj iné materiály? Nasimulujeme si malú ekologickú katastrofu, aby sme zistili, či nám v tom vedia pomôcť práve huby a iné prírodné materiály, takzvané sorbenty.

Ešte predtým, než budeme liezť na skale a vychutnávať pohľad z Tomašovského výhľadu, s riaditeľom NP Slovenský raj sa v najvyššom 5. stupni ochrany pozhovárame biodiverzite, a či je možné, aby na jednom metri štvorcovom rástlo až 54 druhov rastlín a prečo sú dobré rebríky, ktoré vidíte v Slovenskom raji. Spravíme botanický monitoring (aj pomocou metra a klinca) a botaničky sa spýtame, či je ťažké pamätať si tri tisíc druhov latinských názvov. Začneme splavovať Prielom Hornádu a s horolezcom a geológom deň zakončíme debatou o tom, ako vznikli okolité kopce a tvarovali sa kaňony a doliny, a či tu naozaj bol kedysi oceán.

Čo sa deje s vodou po spláchnutí záchoda? A čo všetko zas v takej mechanicko-biologickej čističke odpadových vôd? Naša hliadka uvidí na vlastné oči, ako môžu mikroorgnanizmy pomáhať pri čistení vody, aj ako je možné čerpať vodu “zdola hore”. Môžu v tom mať prsty takzvané Archimedove skrutky? Budeme stáť na skládke odpadu, kde nám fyzik ukáže, ako ľahko a prečo sa môže vznietiť fľaša s vodou a spôsobiť požiar, aj že skládka môže vyzerať ako zelený kopec. Môžete si zatiaľ tipnúť, koľko ton odpadu sa denne prinesie na skládku v Spišskej Novej Vsi, a ako môžeme svojim pričinením toto číslo zmeniť.

Uvidíme Kluknavský mlyn na spracovanie obilia, krásny Drevený krytý most, no pri splavovaní ďalšieho úseku rieky bohužiaľ aj neporiadok a odpad, ktorý sme my ľudia pohádzali von. S Pamätníčkou Elena zo Štefanskej Huty sa prenesieme do času, keď ako deti vyháňali kravy zrána do doliny, a aké to je zažiť 2. svetovú vojnu. Zistíme a preberieme si, čím sú žaby fascinujúce a užitočné, kto sú ich predátori, aj či vedia svoje životné funkcie znížiť na minimum počas zimy a vytvoriť si niečo ako nemrznúcu zmes v krvi. Aj kto z dvojice človek-žaba by jednoznačne vyhral, keby súťažili v zadržiavaní dychu pod vodou.

Pamätník ujo Bajs začal robiť v bani, keď mal 17. Ako na to spomína a aké najčastejšie zdravotné problémy mali baníci? S geografom Karolom pôjdeme do štôlne a vydolujeme si pyrit - síru a meď - na ktorého rozoznanie od zlata si poradíme jednoduchú skúšku. Je baníctvo dôležité aj dnes alebo prevažujú jeho nepriaznivé ekologické dopady? Pyrit roztavíme so zváračom pri vyše 1000 stupňoch a v izbe tradícii Heimatstube sa stretneme so zakladateľkou tohto múzea, Blankou, ktorá pútavo priblíži históriu rozvoja baníctva i života predkov v tejto oblasti. Neobídeme ani miestnu archaickú nemčinu - starú mantáčtinu a to, prečo má slávnostná banícka uniforma 29 gombíkov.