Vyhľadali sme pre teba tieto diely
Kde začína rieka? S našou žiackou hliadkou a s hydrológom Michalom sa zamyslíme nad kolobehom vody v prírode, vyberieme sa hľadať prameň Hornádu a porovnáme, na ktorom type pôdy lepšie vsakuje voda do zeme a ako funguje zrážkomer. S hydrobiologičkou Beátou odoberieme vzorku vody z rieky na rozbor, aby sme zistili, či nie je znečistená. Viete si predstaviť fungovať bez vodovodu? Pamätníčka Justína spomína, ako vodu kedysi nosili domov vo vedrách aj ako inak využívali blízkosť rieky. A môžeme vidieť za jasnej noci aj Jupiter? Astronóm nám povie o svetelnom znečistení a možno aj tom, ako to vie zmiasť napríklad také korytnačky.
Povieme si, čo skúmajú geológovia, aj kde môžeme nájsť fluviálne sedimenty, a s mineralologičkou si vyskúšame ryžovať zlato - áno, v Hornáde. Povedali by ste, že huby sú podobnejšie skôr živočíchom, než rastlinám? Mykologička nám porozpráva o hubovom a lesnom internete, o spôsobe komunikácie, akým si stromy vďaka podhubiu posielajú rôzne cenné informácie. Keďže majú huby silné enzýmy, vďaka ktorým vedia ako jediné okrem baktérií stráviť celulózu, vedia stráviť aj iné materiály? Nasimulujeme si malú ekologickú katastrofu, aby sme zistili, či nám v tom vedia pomôcť práve huby a iné prírodné materiály, takzvané sorbenty.
Čo sa deje s vodou po spláchnutí záchoda? A čo všetko zas v takej mechanicko-biologickej čističke odpadových vôd? Naša hliadka uvidí na vlastné oči, ako môžu mikroorgnanizmy pomáhať pri čistení vody, aj ako je možné čerpať vodu “zdola hore”. Môžu v tom mať prsty takzvané Archimedove skrutky? Budeme stáť na skládke odpadu, kde nám fyzik ukáže, ako ľahko a prečo sa môže vznietiť fľaša s vodou a spôsobiť požiar, aj že skládka môže vyzerať ako zelený kopec. Môžete si zatiaľ tipnúť, koľko ton odpadu sa denne prinesie na skládku v Spišskej Novej Vsi, a ako môžeme svojim pričinením toto číslo zmeniť.
Má niečo spoločné Hornád a letisko, začiatočná zastávka tohto dielu? Nuž, aj voda aj vzduch sú tekutiny, budeme teda s fyzikom nielen dumať o hustote a napríklad i o tom, koľko útržkov papiera unesie héliový balón, ale skočíme si aj s padákom. S hliadkou sa v tomto dieli dotkneme aj histórie a s historikom navštívime vežu kostola z roku 1255, prvky gotického slohu a rozoberieme dôvody toho, prečo nejaké sídlo - dedina alebo mesto - niekedy zanikne a obyvatelia sa musia presunúť a hľadať lepšie podmienky.
Počuli ste už o Štefanskej Hute a čím je významná? S historikom Lukášom si pripomenieme pokrokové postupy v hutníckej výrobe na tomto mieste - čo je to tá elektrolýza, ktorú tu použili ako prví v Uhorsku, keď tu chodili odborníci z celej Európy? Popod kvaple sa preplavíme tmavým tunelom/kanálom Štefanskej Huty a vďaka aktivistovi Vladovi priložíme ruku k dielu a skúsime obnoviť časť múru vzácnej pece z roku 1850.
Pamätník ujo Bajs začal robiť v bani, keď mal 17. Ako na to spomína a aké najčastejšie zdravotné problémy mali baníci? S geografom Karolom pôjdeme do štôlne a vydolujeme si pyrit - síru a meď - na ktorého rozoznanie od zlata si poradíme jednoduchú skúšku. Je baníctvo dôležité aj dnes alebo prevažujú jeho nepriaznivé ekologické dopady? Pyrit roztavíme so zváračom pri vyše 1000 stupňoch a v izbe tradícii Heimatstube sa stretneme so zakladateľkou tohto múzea, Blankou, ktorá pútavo priblíži históriu rozvoja baníctva i života predkov v tejto oblasti. Neobídeme ani miestnu archaickú nemčinu - starú mantáčtinu a to, prečo má slávnostná banícka uniforma 29 gombíkov.
Tentokrát odoberieme vzorku zo Smolníckeho potoka na chemickú analýzu. Pri prítoku z bane je totiž voda oranžová a chceme zistiť, čo obsahuje a či nám vodu tento prítok neznečisťuje a neokysľuje. Pomôže nám s tým analytická chemička Anka a tiež jeden veľmi špeciálny prístroj. V laboratóriu však budeme merať aj pH džúsu či citrónu prírodnou cestou - výluhom z červenej kapusty! A existuje nejaké štvrté skupenstvo? Na zuby sa pozrieme kríčkovej medi v múzeu a možno pri ďalšom splave nájdeme aj raka riečneho, ak budeme mať šťastie.
Dnešná hliadka bude preskúmavať okolie vodnej nádrže Ružín. Od jaskynného prieskumníka Gabiho sa dozvieme o objavovaní chodieb aj o tom, ako súvisí zmenšený otvor do jaskyne a jazvec. Jaskyňa rozhodne nie je len tmavá diera a kvaple, je to aj hornina a machorasty na jej povrchu, preto sa naša hliadka porozpráva s mineralologičkou o takzvaných jurských vápencoch (z čias dinosaurov) a ako sa vlastne dokáže v stalagmite zachovať informácia o tom, aké zrážky sme tu mali pred 100 tisíc rokmi. S analytickou chemičkou si pri experimente porovnáme, čo spraví kyslý dážď s vápencom a čo so žulou. A vie vyrásť z bukvice, ktorú do jaskyne donesie kuna, strom? Čo sú autotrofné organizmy? To si preberieme s botaničkou Barborou. A možno si budeme v tichu jaskyne počuť aj vlastné srdce.