Príbeh rieky Hornád
Kde začína rieka? S našou žiackou hliadkou a s hydrológom Michalom sa zamyslíme nad kolobehom vody v prírode, vyberieme sa hľadať prameň Hornádu a porovnáme, na ktorom type pôdy lepšie vsakuje voda do zeme a ako funguje zrážkomer. S hydrobiologičkou Beátou odoberieme vzorku vody z rieky na rozbor, aby sme zistili, či nie je znečistená. Viete si predstaviť fungovať bez vodovodu? Pamätníčka Justína spomína, ako vodu kedysi nosili domov vo vedrách aj ako inak využívali blízkosť rieky. A môžeme vidieť za jasnej noci aj Jupiter? Astronóm nám povie o svetelnom znečistení a možno aj tom, ako to vie zmiasť napríklad také korytnačky.
Povieme si, čo skúmajú geológovia, aj kde môžeme nájsť fluviálne sedimenty, a s mineralologičkou si vyskúšame ryžovať zlato - áno, v Hornáde. Povedali by ste, že huby sú podobnejšie skôr živočíchom, než rastlinám? Mykologička nám porozpráva o hubovom a lesnom internete, o spôsobe komunikácie, akým si stromy vďaka podhubiu posielajú rôzne cenné informácie. Keďže majú huby silné enzýmy, vďaka ktorým vedia ako jediné okrem baktérií stráviť celulózu, vedia stráviť aj iné materiály? Nasimulujeme si malú ekologickú katastrofu, aby sme zistili, či nám v tom vedia pomôcť práve huby a iné prírodné materiály, takzvané sorbenty.
Ešte predtým, než budeme liezť na skale a vychutnávať pohľad z Tomašovského výhľadu, s riaditeľom NP Slovenský raj sa v najvyššom 5. stupni ochrany pozhovárame biodiverzite, a či je možné, aby na jednom metri štvorcovom rástlo až 54 druhov rastlín a prečo sú dobré rebríky, ktoré vidíte v Slovenskom raji. Spravíme botanický monitoring (aj pomocou metra a klinca) a botaničky sa spýtame, či je ťažké pamätať si tri tisíc druhov latinských názvov. Začneme splavovať Prielom Hornádu a s horolezcom a geológom deň zakončíme debatou o tom, ako vznikli okolité kopce a tvarovali sa kaňony a doliny, a či tu naozaj bol kedysi oceán.
Čo sa deje s vodou po spláchnutí záchoda? A čo všetko zas v takej mechanicko-biologickej čističke odpadových vôd? Naša hliadka uvidí na vlastné oči, ako môžu mikroorgnanizmy pomáhať pri čistení vody, aj ako je možné čerpať vodu “zdola hore”. Môžu v tom mať prsty takzvané Archimedove skrutky? Budeme stáť na skládke odpadu, kde nám fyzik ukáže, ako ľahko a prečo sa môže vznietiť fľaša s vodou a spôsobiť požiar, aj že skládka môže vyzerať ako zelený kopec. Môžete si zatiaľ tipnúť, koľko ton odpadu sa denne prinesie na skládku v Spišskej Novej Vsi, a ako môžeme svojim pričinením toto číslo zmeniť.
Má niečo spoločné Hornád a letisko, začiatočná zastávka tohto dielu? Nuž, aj voda aj vzduch sú tekutiny, budeme teda s fyzikom nielen dumať o hustote a napríklad i o tom, koľko útržkov papiera unesie héliový balón, ale skočíme si aj s padákom. S hliadkou sa v tomto dieli dotkneme aj histórie a s historikom navštívime vežu kostola z roku 1255, prvky gotického slohu a rozoberieme dôvody toho, prečo nejaké sídlo - dedina alebo mesto - niekedy zanikne a obyvatelia sa musia presunúť a hľadať lepšie podmienky.
Čo robiť a čo nerobiť, keď stretneme medveďa, a ako sa pravdepodobne bude správať on? A vedeli ste, že medveď je z veľkej časti vegán? Ochranár Michal, ktorý sa zaoberá veľkými šelmami u nás, nám priblíži, ktorý zmysel má medveď menej vyvinutý i to, kedy sa rodia malé medvieďatá. S entomológom Braňom si postavíme konštrukciu na odchyt a pozorovanie nočných motýľov. Prečo vlastne idú za svetlom a ako dlho žijú? Na Slovensku máme až 3600 druhov motýľov, väčšina z toho je práve nočných.
Uvidíme Kluknavský mlyn na spracovanie obilia, krásny Drevený krytý most, no pri splavovaní ďalšieho úseku rieky bohužiaľ aj neporiadok a odpad, ktorý sme my ľudia pohádzali von. S Pamätníčkou Elena zo Štefanskej Huty sa prenesieme do času, keď ako deti vyháňali kravy zrána do doliny, a aké to je zažiť 2. svetovú vojnu. Zistíme a preberieme si, čím sú žaby fascinujúce a užitočné, kto sú ich predátori, aj či vedia svoje životné funkcie znížiť na minimum počas zimy a vytvoriť si niečo ako nemrznúcu zmes v krvi. Aj kto z dvojice človek-žaba by jednoznačne vyhral, keby súťažili v zadržiavaní dychu pod vodou.
Počuli ste už o Štefanskej Hute a čím je významná? S historikom Lukášom si pripomenieme pokrokové postupy v hutníckej výrobe na tomto mieste - čo je to tá elektrolýza, ktorú tu použili ako prví v Uhorsku, keď tu chodili odborníci z celej Európy? Popod kvaple sa preplavíme tmavým tunelom/kanálom Štefanskej Huty a vďaka aktivistovi Vladovi priložíme ruku k dielu a skúsime obnoviť časť múru vzácnej pece z roku 1850.
Pamätník ujo Bajs začal robiť v bani, keď mal 17. Ako na to spomína a aké najčastejšie zdravotné problémy mali baníci? S geografom Karolom pôjdeme do štôlne a vydolujeme si pyrit - síru a meď - na ktorého rozoznanie od zlata si poradíme jednoduchú skúšku. Je baníctvo dôležité aj dnes alebo prevažujú jeho nepriaznivé ekologické dopady? Pyrit roztavíme so zváračom pri vyše 1000 stupňoch a v izbe tradícii Heimatstube sa stretneme so zakladateľkou tohto múzea, Blankou, ktorá pútavo priblíži históriu rozvoja baníctva i života predkov v tejto oblasti. Neobídeme ani miestnu archaickú nemčinu - starú mantáčtinu a to, prečo má slávnostná banícka uniforma 29 gombíkov.
Tentokrát odoberieme vzorku zo Smolníckeho potoka na chemickú analýzu. Pri prítoku z bane je totiž voda oranžová a chceme zistiť, čo obsahuje a či nám vodu tento prítok neznečisťuje a neokysľuje. Pomôže nám s tým analytická chemička Anka a tiež jeden veľmi špeciálny prístroj. V laboratóriu však budeme merať aj pH džúsu či citrónu prírodnou cestou - výluhom z červenej kapusty! A existuje nejaké štvrté skupenstvo? Na zuby sa pozrieme kríčkovej medi v múzeu a možno pri ďalšom splave nájdeme aj raka riečneho, ak budeme mať šťastie.
Dnešná hliadka bude preskúmavať okolie vodnej nádrže Ružín. Od jaskynného prieskumníka Gabiho sa dozvieme o objavovaní chodieb aj o tom, ako súvisí zmenšený otvor do jaskyne a jazvec. Jaskyňa rozhodne nie je len tmavá diera a kvaple, je to aj hornina a machorasty na jej povrchu, preto sa naša hliadka porozpráva s mineralologičkou o takzvaných jurských vápencoch (z čias dinosaurov) a ako sa vlastne dokáže v stalagmite zachovať informácia o tom, aké zrážky sme tu mali pred 100 tisíc rokmi. S analytickou chemičkou si pri experimente porovnáme, čo spraví kyslý dážď s vápencom a čo so žulou. A vie vyrásť z bukvice, ktorú do jaskyne donesie kuna, strom? Čo sú autotrofné organizmy? To si preberieme s botaničkou Barborou. A možno si budeme v tichu jaskyne počuť aj vlastné srdce.
Pádlovali ste už niekedy proti vetru? Vyskúšame si to na Ružíne. Vydáme sa na ostrov, ktorý nie je tak úplne ozajstným ostrovom a možno pri pohľade na dno zahliadnete aj koľajnice. Chránený biotop netopierov môže byť aj v podkroví kostola. Ako nám prezradí zoologička, sú to jediné lietajúce cicavce na svete a na Slovensku máme 28 druhov. A koľko komárov vedia zjesť za noc? Čo je to echolokácia, ktorú tieto zákonom chránené tvory využívajú pri orientácii? Na čo využívame ich trus, guáno, s vysokým obsahom fosforu a vodíka? Aktivistka a botanik nás potom prevedú významom a dôvodom stavania ostrovčeka pre živočíchy pri Mlynskom náhone, s ktorým ako dobrovoľníci pomôžeme. Zasadíme aj rastliny, ktoré pomôžu prečistiť vodu v meste. S pamätníkom Jurajom sa vrátime do čias, keď stredom Košíc tiekol Hornád, a využíval sa nielen na mletie obilia, a zamyslíme sa, či je dobré, že dnes tu vedie cesta pre autá.
V tejto časti deti hrali v lese. Keď stretli Floru, tá im rozprávala o dôležitosti zachovávania vody v lesoch. Spoločne postavili maketu, kde simulovali povodeň. Potom Flora ukázala prírodné priehrady vytvorené na potokoch v lesoch, ktoré udržiavajú vodu. Potom spoločne postavili profesionálnu priehradu iba z materiálov, ktoré sa v lese nachádzajú.
Príbeh rieky Poprad
V prvej časti Príbehu rieky Poprad spoznávame partiu mladých ľudí zo základnej školy v Podolínci, ktorá nás vezme na výpravu k plesám nedaľeko najvyššie položenej tatranskej chaty. S hydrológom Mišom sa v nadmorskej výške 1919 metrov rozprávame o vzniku rieky Poprad, skúšame pracovať so snehomerom, a zisťujeme, prečo potrebujeme merať hustotu snehu. Pri nižšie položenom Popradskom plese uvažujeme s historičkou Betkou o tom, aký dopad má na naše prostredie ľudská činnosť a popri skúmaní ľudskej stopy nám pútavo vysvetľuje rozdiel medzi “kultúrou” a “prírodou”. Milí diváci, čo myslíte? Aké stopy ľudskej činnosti sa ukrývajú v Tatranskom národnom parku? Vitajte v povodí rieky Poprad!
Druhý diel Príbehu rieky Poprad začíname v Batizovciach, kde spoznávame aktivistku Anetu, ktorá založila miestne noviny. Rozprávame sa o jej motivácii, skúšame, aké je to byť žurnalistami a spolu s batizovčankou tetou Olinkou sa ponárame do objavovania lokálnych zaujímavostí. Na našej ďalšej zastávke, v najmladšom slovenskom meste Svit, stretávame odborníčku na plasty Máriu, inak rodáčku z Batizoviec, ktorá nám vysvetľuje prečo sú polyméry užitočné.
Alfa Hotel Oscar Juliett! V tretej časti Príbehu rieky Poprad sme na riadiacej veži na letisku v Poprade, kde nás Lukáš s Pavlom oboznamujú so špecifickosťou komunikácie pri riadení letovej prevádzky. Plní zaujímavých informácií sa presúvame do Gánoviec do strediska Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde vypúšťame balón. A nie len taký obyčajný balón. Okrem toho, že na balóne je zavesená hydrometeorologická sonda, tento špeciálny balón nás zoberie (takmer) do vesmíru! Kým sa balón vráti na zem a my budeme hľadať jeho zvyšky so sonderom, porozprávame sa s kúzelným fyzikom Mišom napríklad o hustote vzduchu. Tak čo? Skafandre pripravené?
Štvrtý diel bude aj o počasí. S meteorologičkou Annou sa v úvode rozprávame o meteorologickej sonde a ďalších meracích prístrojoch, s ktorými pracujú v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Gánovciach, ale aj o tom ako sa treba chrániť pred slnečným žiarením. Vy už viete ako? Pri téme počasia ešte chvíľu ostávame aj na Skalnatom plese, kde nám meteorológ Rasťo hovorí o dôležitosti mrakov a napríklad aj o tom, čo to je kolobeh vody. Na záver sa ešte v Tatrách stretávame s ekológom a potápačom Pavlom, ktorý vie veľmi zaujímavo rozprávať o vode v tatranských jazerách.
Pilot Pavel nám v piatej časti Príbehu rieky Poprad vysvetľuje ako lieta vrtuľník, ako sa zachraňuje v náročnom teréne a čo robiť a nerobiť ak červený záchranársky vrtuľník zbadáme v horách. S kúzelným fyzikom Mišom ďalej rozvíjame tému umelého horizontu a dotkneme sa toho úplne najväčšieho gyroskopu. Sledujte, či nám veža dá povolenie na vzlet!
Viete poskytnúť prvú pomoc? Ak nie, tak v šiestom pokračovaní Príbehu rieky Poprad vám lekár a záchranár Václav povie množstvo užitočných tipov ako pomôcť. Z letiska sa neskôr presúvame za archeológom Pavlom na travertínovú kopu do Gánoviec, kde kedysi začiatkom 20. storočia miestny predák našiel niečo výnimočné. Ale čo by to bol za popis, keby sme vám všetko povedali, však? Sledujte s nami…
Neďaleko mesta Poprad sa nachádza lom Kvetnica, kde spoznávame horniny a minerály s geológom Jankom. Hovorí sa, že aspoň jeden z piatich mladých ľudí sa po stretnutí s týmto inšpiratívnym vedcom chce stať geológom. Vedci sú vraj ako malé deti. Stále sa chcú hrať a objavovať. Zapôsobí siedmy diel seriálu Príbeh rieky a veda o Zemi aj na vás? A radi cestujete? Určite si nenechajte ujsť cestu vlakom, na ktorú sa vyberieme spoločne so skvelou historičkou Betkou. Na jednej veľmi dôležitej trase s nami preberie ešte dôležitejšie témy.
V tejto časti Príbehu rieky Poprad spoznávame dve Katky. Prvá je riaditeľka krásnej knižnice v Kežmarku, ktorá v sebe skrýva tisícky vzácnych kníh. Rozprávame sa s ňou o tom ako sa knihy vyrábali kedysi, prehovárajú k nám aj samotné knihy a nás zaujímajú aj veselé historky z čias, kedy túto knižnicu a evanjelicke lýceum navštevoval Hviezdoslav. Za Kežmarkom je rieka Poprad konečne splaviteľná a tak nasadáme do kajakov a plavíme sa až ku kaštieľu Strážky, kde na nás čaká druhá Katka. Katka je kunsthistorička, teda odborníčka na umenie. Viete kto kedysi žil a tvoril v kaštieli? A ako sa maľuje noc?
Na kajakoch sa plavíme až do Spišskej Belej, kde nás pani Lucia privíta v Petzvalovom múzeu. V deviatom pokračovaní Príbehu rieky Poprad zistíme, že matika je vlastne super užitočná veda a vďaka nej vieme vypočítať a vyrobiť zaujímavé veci ako je napríklad objektív fotoaparátu. V múzeu sa k nám pridáva fyzik Mišo, ktorý nám vysvetľuje ako funguje farebná fotografia a ako je možné že vidíme farby. V závere dielu nám fotograf Robo približuje vynález camery obscury, predchodcu dnešného fotoaparátu.
V desiatej časti Príbehu rieky Poprad sa v úvode stretávame v Batizovciach s popradským umelcom a fotografom Robom. Pamätáte si ešte ako sme sa v Batizovskej izbe zhovárali s tetou Olinkou a aktivistkou Anet? No, tak odkiaľ sa vydáme na tvorivú cestu na chalupu k Robovi, kde vonku pod hviezdami pracujeme v takzvanej tmavej komore. V tejto časti zisťujeme, čo je to analógová fotografia a skúšame si celý proces od založenia filmu do fotoaparátu až po zhotovenie samotnej fotky. Experimentujeme aj s camerou obscurou. Tento vynález poznáte z Petzvalovho múzea a s Robom sa ju sami naučíme zhotoviť. Pripravte si ceruzky, pravítka a nožnice!
V 11. časti sa doplavíme až do Podolínca, kde nás historička Betka učí čítať priestor mesta. Rozmýšľame o tom, čo si obyvatelia mesta chcú pamätať a prečo sú tieto odkazy dôležité. Z Podolínca si ešte na chvíľu odskočíme do Kežmarku, kde budeme spoznávať okolnosti výstavby jeho najvzácnejšej a najstaršej stavby, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Viete, ktorá to je?
Naša kamarátka Alena, ktorá vedie v Poprade dramatický krúžok, nás prevedie kreatívnym dobrodružstvom. Učí nás vnímať mesto z hľadiska jeho potenciálu pre cestovný ruch a vytvárame si veselé koláže ako podklady pre knihu o Podolínci. Ďalšou zastávkou sú kúpele vo Vyšných Ružbachoch, kde nám primár Bohuslav približuje účinky liečivej vody, ktorú nielen ochutnáme pomocou špeciálnych kúpeľných pohárov. Na záver 12. časti máme s geológom Jankom možnosť nahliadnuť do zákulisia kúpeľov, kde sa pozrieme “na zúbok” prameňu Izabella. A to nie je všetko!
Vyšné Ružbachy sa nám naozaj zapáčili. V tejto časti sa ponoríme o čosi hlbšie do vody, ale aj geologických zaujímavostí s naším kamarátom Jankom. Radi by sme tu ešte ostali, ale už na nás čakajú ďalšie dobrodružstva v okolí Starej Ľubovne a milá etnografka Katka. Viete rozoznať pravoslávny kostol od ostatných? A viete podojiť kozu? Všetko vás naučíme!
Pamätníčky z Jakuban a etnografka Katka nám v depozitári ľubovnianskeho hradu porozprávajú o tradíciách a krojoch. Tieto šikovné Rusínky nás naučia ako sa robia chutné džadky a aj si zaspievame pesničku v ich nárečí. V skanzene pod hradom nás navštívi aj historička Betka, ktorá nielen prišla ochutnať ako sa nám podaril známy rusínsky recept, ale aj sa porozprávať prečo sú tradície dôležité. Keď sa dobre najeme pôjdeme sa ešte pozrieť do Novej Ľubovne, kde sa chlapci učia pesničku s Goralmi Jankom a Pavlom.
V úvode záverečnej časti Príbehu rieky Poprad sa rozprávame s psychológom Matejom o mindfulness meditácii a dozvedáme sa, ako lepšie zvládať stres, napríklad v škole pred písomkou. Pokojní a uvoľnení pokračujeme v plavbe po dobrodružstvách a meandroch Popradu až po hranice s Poľskom. Na ceste k sútoku s Dunajcom stretávame ekológa Miša, ktorý nás pred prechodom do Poľska naučí pozerať sa na rieku z nadhľadu. Doplavte sa s nami až na koniec.
Príbeh rieky Hron
Pod Kráľovou hoľou začíname naše putovanie po významnej slovenskej rieke Hron. Zaujíma vás, podľa čoho je pomenovaná naša druhá najdlhšia rieka? V úvode seriálu „Príbeh rieky Hron“ sa o tom porozprávame s jazykovedcom Jarom. Pozorovateľ ujo Mekel nám prezradí, čo už vyše 50 rokov robí pri prameni Hrona, a s hydrológom Mišom si na lesnej ceste urobíme zaujímavý pokus. Vitajte pri prameni rieky Hron!
Ako môžu súvisieť palacinky so slovenskými horami, sa dozviete v druhom diele seriálu „Príbeh rieky Hron“. Spoločne s geológom Jankom budeme na Kráľovej holi spoznávať miestne kamene a odhaľovať, čím je toto miesto jedinečné. Spolu so strážcom prírody Danom vás pozdravujeme z Tatranského národného parku. A nezabudnite, v horách sa odpadky nenechávajú!
V treťom pokračovaní seriálu Príbeh rieky Hron vás zoberieme na cestu k Telgártskej slučke, kde odhalíme tajomstvá tejto unikátnej železničnej trasy. Spoločne s kúzelným fyzikom Mišom sa ponoríme do sveta zvukov a odhalíme, ako vzniká ozvena a ako zvuk vyzerá. Na záver sa vyberieme k malebným meandrom Hrona, kde sa s jazykovedcom Jarom porozprávame o tom ako vznikajú názvy.
Štvrtá časť seriálu Príbeh rieky Hron sa ponorí do pestrého sveta folklóru a jeho významu v súčasnej spoločnosti. S etnomuzikologičkou Betkou a mužskou speváckou skupinou z folklórneho súboru Šumiačan sa budeme rozprávať o tradíciách a o tom, akú úlohu hrá folklór v dnešnom modernom svete. Nezmeškajte túto výnimočnú príležitosť nahliadnuť do bohatstva kultúrneho dedičstva.
V piatej časti seriálu Príbeh rieky Hron sa prevezieme na historickej Čiernohronskej železnici, ktorú v Čiernom Balogu zachránila skupina nadšencov. S kúzelným fyzikom Mišom sa pozrieme na svet novými očami, zistíme ako funguje parná lokomotíva a prečo plastelína tečia. A pozor, bude to horúce!
Cestovali ste niekedy cez Podbrezovú a zaujali vás obrovské haldy šrotu? V tejto časti vás pozveme na exkurziu za brány železiarní, kde s veselým oceliarom Marcelom nahliadneme až k samotným peciam, kde sa staré kovové výrobky recyklujú. Po návšteve Podbrezovej sa presunieme k rieke Hron, kde sa spolu s ichytológom Rišom pozrieme na ryby. Nezabudnite si gumáky!