WEBVTT

1
00:00:41.010 --> 00:00:42.750
No, a už sme skoro tu.

2
00:00:44.580 --> 00:00:46.530
Wau, konečne vidíme.

3
00:00:47.850 --> 00:00:49.200
Tu sa nám ukazuje vodná nádrž
Ružín.

4
00:00:50.760 --> 00:00:54.390
Neďaleko odtiaľ bola obec
Košické Hámre, ktorú zatopili,

5
00:00:54.390 --> 00:00:58.260
keď vlastne postavili túto
vodnú nádrž.

6
00:00:58.980 --> 00:01:02.100
No a v pahorku pred nami, kde
je ten lesík za chatami, tak

7
00:01:02.100 --> 00:01:03.810
tam sú jaskyne.

8
00:01:04.920 --> 00:01:08.040
Prosím vás, jaké sú asi
hlboké tie jaskyne?

9
00:01:08.910 --> 00:01:10.950
No, jaskyne, ktoré sa
nachádzajú v tomto pahorku

10
00:01:10.950 --> 00:01:14.460
pred nami, nie sú veľmi ani
dlhé, ani hlboké.

11
00:01:15.210 --> 00:01:18.180
Najdlhšia z nich má okolo 48
metrov.

12
00:01:19.320 --> 00:01:23.730
Volá sa Márnica, je tam
desať-dvanásť jaskýň, zväčša

13
00:01:24.390 --> 00:01:28.080
malých dĺžok. Ale sú veľmi
cenné z hľadiska

14
00:01:29.340 --> 00:01:34.050
aj dnešného dňa, pretože my
tu ideme

15
00:01:34.050 --> 00:01:38.820
kvôli Hornádu a tieto jaskyne
kedysi, ale bolo to už

16
00:01:38.820 --> 00:01:43.770
veľmi dávno, zásobovali
predchodcu dnešného Hornádu

17
00:01:43.800 --> 00:01:47.700
svojimi vodami, podzemnými
vodami, tokmi, ktoré tým

18
00:01:47.700 --> 00:01:51.270
jaskyňami pretekali a
modelovali tieto jaskyne.

19
00:01:52.350 --> 00:01:56.040
My dnes uvidíme už len zvyšky
z týchto jaskýň, takzvané

20
00:01:56.040 --> 00:02:00.420
relikty. Už v nich dávno
netečie vodný tok, voda ich

21
00:02:01.110 --> 00:02:05.010
opustila. Jaskyne sú vo
veľkej miere zasedimentované

22
00:02:05.980 --> 00:02:09.990
alebo poznačené rútením,
mrazom, zvetrávaním.

23
00:02:10.650 --> 00:02:11.880
To sú takzvané zvyšky.

24
00:02:12.390 --> 00:02:16.590
Nenašli sa takým spôsobom,
že, v podstate, jaskyniari

25
00:02:16.590 --> 00:02:19.140
chodili a systematicky
skúmali to okolie.

26
00:02:19.740 --> 00:02:24.210
Nie, chodil tu už pred sto
rokmi inžinier Žigmund, ktorý

27
00:02:24.210 --> 00:02:25.350
pracoval v Košiciach na
železnici.

28
00:02:26.580 --> 00:02:29.460
Nebol to človek, ktorý len
všetečne nazrel do tých

29
00:02:29.460 --> 00:02:33.150
jaskýň. On ich vedel veľmi
pekne zdokumentovať.

30
00:02:33.810 --> 00:02:35.940
Robil prekrásne mapy z týchto
jaskýň.

31
00:02:36.780 --> 00:02:41.580
Ten vývoj v tom kopci
jednoducho má svoje

32
00:02:41.610 --> 00:02:45.510
určité pravidlá a platí aj
také dačo, že čím je jaskyňa

33
00:02:45.510 --> 00:02:49.890
nižšie v tom kopci položená,
tým je mladšia a čím je

34
00:02:49.890 --> 00:02:51.180
vyššie, tým je staršia.

35
00:02:51.810 --> 00:02:55.290
Jednoducho, tá dolina sa
prehlbovala a tie vody z tých

36
00:02:55.290 --> 00:02:59.880
jaskýň v rôznych obdobiach v
rôznom čase napájali vody toho

37
00:02:59.880 --> 00:03:02.400
Paleohornádu, čiže predchodcu
dnešného Hornádu.

38
00:03:02.910 --> 00:03:04.500
Tie jaskyne sú verejne
dostupné?

39
00:03:05.610 --> 00:03:09.330
Nie sú, nepatria medzi verejne
dostupné jaskyne, ale každá

40
00:03:09.330 --> 00:03:13.600
jaskyňa je zároveň chránený
prírodný výtvor a

41
00:03:13.600 --> 00:03:15.660
jednoducho nie je možné do nej
vstupovať.

42
00:03:16.440 --> 00:03:17.940
A keď, len s povolením.

43
00:03:18.450 --> 00:03:22.020
Je veľmi dôležité vedieť, že
v jaskyniach okrem tých

44
00:03:22.020 --> 00:03:26.610
pekných vecí, napríklad
sintrovej výzdoby, môže byť aj

45
00:03:26.610 --> 00:03:28.520
smrtiaci plyn CO₂.

46
00:03:28.740 --> 00:03:30.330
To je oxid uhličitý.

47
00:03:31.560 --> 00:03:34.320
A tieto veci treba mať na
pamäti, hej?

48
00:03:35.100 --> 00:03:37.170
Do niektorých jaskýň sa dá
spadnúť, pokiaľ sú to

49
00:03:37.500 --> 00:03:39.780
vertikálne zvislé jaskyne,
čiže priepasti.

50
00:03:40.860 --> 00:03:43.740
Niekde sa dá zaseknúť, niekde
na človeka môže spadnúť

51
00:03:43.770 --> 00:03:47.940
zával, hej? Čiže ten význam
tých prírodných jaskýň tkvie

52
00:03:47.940 --> 00:03:50.820
aj v tom, že treba dávať
pozor na tú bezpečnosť.

53
00:03:51.270 --> 00:03:52.380
Prosím vás, a kde je tá
jaskyňa?

54
00:03:53.100 --> 00:03:53.280
Tam hore.

55
00:03:53.760 --> 00:03:56.520
Neverili by ste, v tomto
prudkom svahu sa jaskyňa

56
00:03:56.520 --> 00:03:59.160
nachádza priamo pod nami, pod
našimi nohami.

57
00:04:21.110 --> 00:04:24.080
Človek sa musí do jaskyne
dakedy nadiať ako do čreva.

58
00:04:25.240 --> 00:04:27.670
Ale, teraz to nejde.

59
00:04:28.860 --> 00:04:31.590
Nie je to tým, že by som
pribral po desiatich rokoch,

60
00:04:31.590 --> 00:04:36.300
čo sme tu objavili najdlhšiu
jaskyňu Čertovíka, ale kvôli

61
00:04:36.300 --> 00:04:39.930
tomu, že v tejto jaskyni bol
aktívny medzitým jazvec.

62
00:04:40.560 --> 00:04:43.530
Tá halda, na ktorej stojíte,
pred vchodom, to nie je z

63
00:04:43.530 --> 00:04:46.650
kopania. My sme síce kopali,
ale tie kamene sme pohádali

64
00:04:46.680 --> 00:04:50.610
dole do jarku. A jazvec tu
tie sedimenty

65
00:04:51.360 --> 00:04:56.130
navŕšil v takej miere, že
jednoducho vchod

66
00:04:56.310 --> 00:04:57.420
sa zaniesol.

67
00:04:57.990 --> 00:05:01.830
Keď sme objavovali túto
jaskyňu, v roku 2011, sme

68
00:05:01.830 --> 00:05:04.950
tento profil chodby zväčšili
na prielezený.

69
00:05:05.310 --> 00:05:08.400
To znamená, že dospelý človek
sa tam krásne- ruky sme dali

70
00:05:08.400 --> 00:05:09.750
tak a jednoducho sme sa tam
vplazili.

71
00:05:10.590 --> 00:05:14.250
Ale, teraz to nejde. Jaskyňa,
ktorá sa skrýva pod touto

72
00:05:14.250 --> 00:05:19.110
skalnou stenou, má dĺžku 70
metrov, krásnu kvapľovú

73
00:05:19.200 --> 00:05:23.850
výzdobu, a čo je zaujímavé,
že keď ju našiel

74
00:05:23.850 --> 00:05:27.990
inžinier Žigmund v 20-tych
rokoch minulého storočia, on z

75
00:05:27.990 --> 00:05:29.370
tejto jaskyne poznal len dva
metre.

76
00:05:30.530 --> 00:05:35.250
On keby trošku ešte zašiel
doľava, keby trošku zabočil,

77
00:05:35.760 --> 00:05:37.950
tak by objavil tú chodbu,
ktorú sme objavili my.

78
00:05:38.610 --> 00:05:41.010
Niekde tu sa nachádza zóna,
kde sa začína jaskyňa.

79
00:05:41.670 --> 00:05:44.460
Ale jaskyňa, to nie je len tá
tmavá diera a kvaple.

80
00:05:45.240 --> 00:05:48.810
To je aj táto hornina a
povedzme, aj tieto

81
00:05:48.840 --> 00:05:52.530
machorasty, hej? O tom vám už
porozprávajú moje dobré

82
00:05:52.530 --> 00:05:53.520
kolegyne z múzea.

83
00:05:55.420 --> 00:05:58.020
Tak, deti, tak nachádzame sa
pred vchodom jaskyne.

84
00:05:58.830 --> 00:06:01.440
Čo vás tu tak zaujalo pred
tým vchodom, keď sa pozriete

85
00:06:01.440 --> 00:06:04.830
na tuto horninu a vôbec na
ten tvar.

86
00:06:05.760 --> 00:06:08.280
Tie vrstvy. Však, sú
zaujímavé. A videli ste

87
00:06:08.280 --> 00:06:09.510
niekedy takúto horninu?

88
00:06:09.930 --> 00:06:13.230
Taká je celkom mäkká, je
vrstevnatá, alebo poznáte

89
00:06:13.230 --> 00:06:15.570
nejaké druhy hornín,
nejakých kameňov?

90
00:06:15.870 --> 00:06:18.660
Učili ste sa o nich, či ste
sa ešte neučili?

91
00:06:18.870 --> 00:06:22.050
Wáu, tak potom, hornina sa to
volá preto, lebo je to kameň,

92
00:06:22.080 --> 00:06:25.140
ktorý tvorí hory, hej? Čiže,
pod- predstavte si, aj tu

93
00:06:25.170 --> 00:06:27.570
tento kopec je vlastne ako
taká malá hora.

94
00:06:28.560 --> 00:06:32.610
No a tieto, čo vidia- a tie
vrstvičky vytvárajú hlavne

95
00:06:32.610 --> 00:06:34.140
horniny, ktoré vznikajú v
mori.

96
00:06:36.550 --> 00:06:38.620
Táto hornina vznikla v jure.

97
00:06:38.770 --> 00:06:43.060
To je obdobie geologické,
kedy po našom území tu behali

98
00:06:43.060 --> 00:06:44.830
dinosaury. Videli ste Jurský
park?

99
00:06:46.330 --> 00:06:47.660
Tak, to bolo presne vtedy.

100
00:06:47.740 --> 00:06:52.090
Tieto horniny vznikali na
mieste, kde bolo

101
00:06:52.120 --> 00:06:53.530
veľké more.

102
00:06:54.010 --> 00:06:56.140
A tieto vrstvičky, ktoré
vidíte, tak to sú vlastne

103
00:06:56.140 --> 00:07:00.760
také- také vápenité bahná,
ktoré sa tak tu pekne ukladali

104
00:07:00.760 --> 00:07:04.330
na seba a za milióny miliónov
rokov sa takto spevnili a

105
00:07:04.330 --> 00:07:07.720
vytvorili takú horninu, ktorú
voláme jurské vápence.

106
00:07:08.590 --> 00:07:13.510
A oni sú úplne ideálne pre
tvorbu jaskýň, pretože vody,

107
00:07:14.110 --> 00:07:18.370
ktoré potom narazili, už keď
tie vápence sa vynorili z

108
00:07:18.370 --> 00:07:23.290
mora, už sa celá tá skladba
našej zemskej kôry

109
00:07:23.290 --> 00:07:27.940
premenila, v jure tu vyzeralo
úplne ináč u nás na Slovensku,

110
00:07:27.940 --> 00:07:32.620
ako je to dnes. No potom tie
toky, ktoré tiekli, tak

111
00:07:33.400 --> 00:07:36.820
natrafili na takéto výborné
vápence, ktoré sú veľmi dobre

112
00:07:36.820 --> 00:07:40.210
rozpustné pre dažďovú vodu
alebo pre bežnú vodu a tým

113
00:07:40.240 --> 00:07:43.240
svojím aktívnym tokom
vytvorili jaskynku, ktorú my

114
00:07:43.450 --> 00:07:44.500
tuná dneska vidíme.

115
00:07:44.710 --> 00:07:47.050
Keby sme tu mali nejakú
slabšiu kyselinu, tak by sme

116
00:07:47.050 --> 00:07:50.020
si to aj odskúšali, že to je
pravda, lebo taká žula alebo

117
00:07:50.020 --> 00:07:53.170
nejaký pieskovec, tak tie
práve to nie sú práve tie

118
00:07:53.170 --> 00:07:56.320
vhodné. Ale toto je veľmi
dobré, veľmi ľahučko tá voda

119
00:07:56.320 --> 00:08:00.520
vytvorí po puklinách a po
rôznych- po rôznych nejakých

120
00:08:00.790 --> 00:08:03.670
zlomových poruchách vytvorí
jaskyňu.

121
00:08:04.930 --> 00:08:07.420
Tak, napríklad, môžeme si
zobrať so sebou maličký

122
00:08:07.420 --> 00:08:09.680
kamienok a potom si vyskúšame

123
00:08:09.760 --> 00:08:11.410
s tou kyselinou. Môžete si to
chytiť.

124
00:08:19.670 --> 00:08:20.900
Tak, máme tuná dve vzorky.

125
00:08:21.080 --> 00:08:23.270
S Monikou ste minule z
jaskyne odobrali vzorku

126
00:08:23.270 --> 00:08:25.100
vápenca a máme tuná vzorku
žuly.

127
00:08:26.090 --> 00:08:30.800
A máme- v tejto nádobe máme
slabú kyselinu

128
00:08:31.070 --> 00:08:34.460
a slabou kyselinou sú aj
kyslé dažde, ktoré nám padajú

129
00:08:34.460 --> 00:08:37.400
na zem. Tak teraz sa
pozrieme, čo sa deje, keď nám

130
00:08:37.520 --> 00:08:39.020
padajú kyslé dažde.

131
00:08:39.590 --> 00:08:44.030
Môžeš zobrať pipetu a
nasimulujujeme sme si taký

132
00:08:44.030 --> 00:08:45.590
kyslý dážď, ktorý nám padá na
vápenec.

133
00:08:47.780 --> 00:08:50.390
Tak a pozeraj, čo sa teraz
deje na vápenci, keď na neho

134
00:08:50.390 --> 00:08:51.620
padá kyslý dážď. Čo sa tam
deje?

135
00:08:52.280 --> 00:08:53.720
Syčí to. Syčí.

136
00:08:53.760 --> 00:08:56.630
Áno, bublá a vznikajú na tom
bublinky a uvoľňuje sa oxid

137
00:08:56.630 --> 00:09:00.230
uhličitý. A teraz, skús
kvapnúť kyslý dážď na žulu.

138
00:09:00.500 --> 00:09:01.790
A čo sa deje? Nič.

139
00:09:02.210 --> 00:09:05.450
Nič sa nedeje. Je to tvrdá
žula, ktorá sa nerozkladá.

140
00:09:05.930 --> 00:09:07.160
Z nej sú tvorené napríklad
Tatry.

141
00:09:08.060 --> 00:09:09.380
A preto v Tatrách jaskyne
nenájdeme.

142
00:09:10.490 --> 00:09:14.150
Ale tam, kde sa nachádza
vápenec, tam môžeme nájsť

143
00:09:14.150 --> 00:09:18.440
nádherné jaskyne. Keďže- keď
nám tam ten kyslý dážď padá,

144
00:09:18.440 --> 00:09:22.160
tak vápenec sa nám rozpúšťa a
vznikajú nám jaskyne.

145
00:09:25.710 --> 00:09:26.910
A prečo to prestáva syčať?

146
00:09:28.350 --> 00:09:32.460
No, kyselina, ktorá- ktorú si
kvapol na vápenec už reagovala

147
00:09:32.460 --> 00:09:35.190
s vápencom. To znamená, že
nemá tam čo ďalej reagovať.

148
00:09:35.550 --> 00:09:40.290
Ale, keby tam znova pršal
kyslý dážď, skús kvapnúť, tak

149
00:09:40.650 --> 00:09:43.770
začne znova šumieť a znova sa
nám uvolňuje oxid uhličitý a

150
00:09:43.770 --> 00:09:45.060
vzniká nám krásna jaskyňa.

151
00:09:58.900 --> 00:10:00.490
Sme v lese a našli sme
salamandru.

152
00:10:01.600 --> 00:10:04.060
Salamandra je chvostnatý
obojživelník, veľmi pekne

153
00:10:04.060 --> 00:10:06.040
vidíte chvost. Žaby nemajú
chvosty.

154
00:10:06.730 --> 00:10:09.700
To sfarbenie jej pomáha
chrániť sa pred nepriateľom,

155
00:10:09.700 --> 00:10:12.490
pretože salamandra sa nevie
brániť aktívne.

156
00:10:12.490 --> 00:10:13.840
Musí sa brániť pasívne.

157
00:10:14.560 --> 00:10:18.010
Pomáha jej jedovvý sekrét,
ktorý vylučuje tuná z týchto

158
00:10:18.010 --> 00:10:21.970
parotidávnych žliaz na boku
hlavy, ale vlastne aj v koži,

159
00:10:22.480 --> 00:10:23.710
všade má póry, hej?

160
00:10:23.860 --> 00:10:26.740
Ktorými vlastne takýto sekrét
môže produkovať.

161
00:10:27.190 --> 00:10:29.350
Človek by nemal chytať nejak
veľmi salamandru.

162
00:10:30.070 --> 00:10:33.130
Už len preto, že je to
poikilotermný živočích.

163
00:10:33.160 --> 00:10:36.580
Jednoducho, teplota jeho tela
vždy zodpovedá teplote

164
00:10:36.580 --> 00:10:37.690
okolitého prostredia.

165
00:10:38.110 --> 00:10:40.690
My sme teplokrvní, to
znamená, že máme vysokú

166
00:10:41.200 --> 00:10:42.520
teplotu tela, relatívne.

167
00:10:42.520 --> 00:10:44.710
A v podstate, keď teplou
rukou chytíte studenú

168
00:10:44.710 --> 00:10:47.530
salamandru, tak ona môže
zažiť taký tepelný šok.

169
00:10:47.830 --> 00:10:52.210
Žije takto v lesoch, a práve
tohto roku na jar sme u nás, v

170
00:10:52.210 --> 00:10:54.940
Slovenskom krase objavili
salamandru, ktorá má úplne

171
00:10:54.940 --> 00:10:57.220
ružové telo. A tu vidím, ako
vylieza, hej?

172
00:10:57.220 --> 00:10:58.990
Vlastne do zeme.

173
00:10:59.500 --> 00:11:04.240
Je už skoro polovica októbra,
teploty sú nízke, máme

174
00:11:04.240 --> 00:11:06.150
čiapky, vetrovky, rukavice,
hej?

175
00:11:06.490 --> 00:11:08.920
Jednoducho, tieto
obojživelníky sú veľmi citlivé

176
00:11:08.920 --> 00:11:13.180
na zmeny v teplote a teraz
vlastne vyhľadávajú svoje

177
00:11:13.180 --> 00:11:13.840
zimoviská.

178
00:11:17.810 --> 00:11:20.780
Takže, deti, nachádzame sa
pred druhou jaskyňou.

179
00:11:20.810 --> 00:11:24.590
Tu si môžete všimnúť, že ten
kameň alebo tá horná je úplne

180
00:11:24.590 --> 00:11:25.910
iná. Je taká celistvá,
kompaktná.

181
00:11:26.720 --> 00:11:28.880
Nevidíme tu žiadne vrstvičky,
ako sme videli v

182
00:11:28.880 --> 00:11:30.020
predchádzajúcom vchode.

183
00:11:30.530 --> 00:11:33.380
A tu, keď sa kuknete nad
sebou, tu ide taká veľká dlhá

184
00:11:33.380 --> 00:11:37.910
čiara. Tá sa volá zlom, to je
porucha v tomto obrovskom

185
00:11:37.910 --> 00:11:41.480
masíve, ktorú si vybrala
voda, ktorá tu tiekla, ten

186
00:11:41.480 --> 00:11:44.960
paleotok. Teraz ho vidíme tu,
ale niekedy to dno bolo oveľa

187
00:11:44.960 --> 00:11:48.710
vyššie. A pod veľkým tlakom
si našla tuto takú

188
00:11:48.710 --> 00:11:53.310
nespojitosť, vošla po nej a
začala ju proste- začala

189
00:11:53.570 --> 00:11:57.950
ju vyvetrávať a začala ju
rozpúšťať korózne a vytvorila

190
00:11:57.950 --> 00:12:01.220
tu takéto krásne útvary,
ktoré tu môžete vidieť, takéto

191
00:12:01.340 --> 00:12:04.670
komíny, oblé tvary, kaverny.

192
00:12:04.780 --> 00:12:07.190
Prečo je tá farba toho kameňa
taká zelená?

193
00:12:07.230 --> 00:12:10.340
No, čo si myslíte, prečo je tá
zelená tá skala?

194
00:12:11.060 --> 00:12:15.900
Lebo na nej rastú také
mikroorganizmy ako rasliny,

195
00:12:15.940 --> 00:12:16.960
niečo tak podobné?

196
00:12:17.150 --> 00:12:18.380
No, niečo také podobné.

197
00:12:18.650 --> 00:12:20.050
Má ešte niekto nejaký nápad?

198
00:12:20.060 --> 00:12:23.720
Čo by to mohlo byť? Sú také
miniatúrne, že sinice alebo

199
00:12:23.720 --> 00:12:28.640
cyanobaktérie a riasy, ktoré
vidíme, že zafarbujú celú tú

200
00:12:28.640 --> 00:12:29.720
skalu na zeleno.

201
00:12:30.050 --> 00:12:33.260
Ale tam, kde Gabi, kedy
posvieti, tam vyššie, kde už

202
00:12:33.500 --> 00:12:35.990
svetlo nepreniká, vidíte, tá
skala, aká je?

203
00:12:36.350 --> 00:12:37.730
Biela. No, biela.

204
00:12:38.000 --> 00:12:40.100
Takže, prečo je tam biela a
tu je zelená?

205
00:12:40.100 --> 00:12:42.020
Lebo tu je svetlo a tam nie
je svetlo.

206
00:12:42.020 --> 00:12:43.480
Jasne, no presne.

207
00:12:43.800 --> 00:12:48.170
A to sa volá, že autotrofné
organizmy, takže sa vyživujú

208
00:12:48.200 --> 00:12:50.210
sami a to pomocou
fotosyntézy.

209
00:12:51.500 --> 00:12:52.820
Učili ste sa v škole, čo je
fotosyntéza?

210
00:12:54.140 --> 00:12:54.380
No, skús.

211
00:12:54.380 --> 00:12:56.570
Využívajú chlorofyl.

212
00:12:56.570 --> 00:12:58.550
Chlorofylu majú presne tieto
organizmy.

213
00:12:59.810 --> 00:13:02.860
A v tom chlorofyle tam
vlastne prebieha taký proces,

214
00:13:02.860 --> 00:13:07.280
tá fotosyntéza, že oni vlastne
vďaka svetlu musia mať vodu,

215
00:13:07.280 --> 00:13:08.300
živiny, áno?

216
00:13:08.300 --> 00:13:11.300
A oxid uhličitý. A vedia si
vlastne organické látky

217
00:13:11.300 --> 00:13:12.640
vyrobiť úplne sami.

218
00:13:12.650 --> 00:13:14.900
Takže, autotrofné, sami sa
vyživujú.

219
00:13:15.770 --> 00:13:18.960
To sú jediní producenti,
rastliny na svete, ktoré

220
00:13:18.960 --> 00:13:21.290
vlastne produkujú organickú
hmotu.

221
00:13:21.600 --> 00:13:24.980
My všetci ostatní, aj
živočíchy, huby, sme vlastne

222
00:13:25.010 --> 00:13:26.450
konzumenti potom, áno?

223
00:13:26.640 --> 00:13:30.140
Tu, deti, vidíte, nachádzame
sa v takej menšej jaskynke,

224
00:13:30.140 --> 00:13:31.580
ledva sme sa tu pomestili.

225
00:13:31.580 --> 00:13:34.430
Celú sme- celú sme ju
predbehli a v podstate sme

226
00:13:34.430 --> 00:13:37.820
našli len túto jednu peknú
výzdobu, ktorú tu vidíme, ale

227
00:13:37.820 --> 00:13:41.270
tiež je taká doráňané, lebo
objavitelia asi potrebovali sa

228
00:13:41.270 --> 00:13:46.190
dostať ďalej, tak potrebovali
tuto- tuto trošku tak uvoľniť

229
00:13:46.190 --> 00:13:50.510
cestu. Sú to pekné náteky
také záclonovité,

230
00:13:52.430 --> 00:13:56.480
ktoré nám vlastne odrážajú
takú zaujímavú informáciu.

231
00:13:56.870 --> 00:14:00.800
A to takú, že tá voda, ktorá
do tej jaskyne teraz preteká,

232
00:14:01.340 --> 00:14:03.530
nie je tá, čo vytvorila
jaskyňu, o ktorej sme sa

233
00:14:03.530 --> 00:14:08.270
rozprávali, ale teraz
presakuje, tak ona prechádza

234
00:14:08.270 --> 00:14:13.060
tým masívom vápenca, rozpúšťa
ho a tú vápenatú zložku potom

235
00:14:13.070 --> 00:14:16.340
ono v tom voľnom priestore v
jaskyni zase akože vráti.

236
00:14:17.300 --> 00:14:21.410
No a vyzerá, že sa takýto-
takýto kvapeľ, ktorý vidíte,

237
00:14:21.410 --> 00:14:23.930
je taký pekný, nátekový,
vytvára skoro až také

238
00:14:23.930 --> 00:14:28.250
záclonky. Niekedy, keď sa
robí výskum, tak

239
00:14:29.330 --> 00:14:32.570
také kvaple, ktoré sú
napríklad zlomené, tak sa

240
00:14:32.570 --> 00:14:33.830
použijú na výskum.

241
00:14:33.860 --> 00:14:38.690
Čiže ten vedec zoberie ten-
ten kvapeľ von, nareže ho a

242
00:14:38.690 --> 00:14:42.530
taký stalakmit zachováva v
sebe informácie,

243
00:14:44.630 --> 00:14:49.250
ktoré boli nad jaskyňou v
čase jeho rastu.

244
00:14:49.790 --> 00:14:52.470
On vlastne odráža to sú- to
chemické zloženie toho

245
00:14:52.490 --> 00:14:56.180
kyslíka, odráža ten dážď
alebo tie zrážky, ktoré boli

246
00:14:56.180 --> 00:14:59.870
vtedy dávno, dávno pred tými
stotisícmi rokmi, rokov nad

247
00:14:59.870 --> 00:15:03.680
jaskyňou. Takže, je to, ako
keď aj prerežeš, napríklad,

248
00:15:03.680 --> 00:15:06.470
strom a máš tam tie
letokruhy, hej?

249
00:15:07.150 --> 00:15:09.860
Tak to isté, keď prerežeš
kvapeľ, tak takisto vidíš tie

250
00:15:09.860 --> 00:15:12.020
prírastkové  vrstvy a to sú
akokeby, že kvázi tie

251
00:15:12.140 --> 00:15:16.550
letokruhy. Okrem tejto
chemickej výzdoby, my tomu

252
00:15:16.550 --> 00:15:19.340
hovoríme, ako odborníci, že
to je chemická výzdoba, tieto

253
00:15:19.340 --> 00:15:23.810
sintre alebo tieto kvaple,
tak ešte existujú aj

254
00:15:24.710 --> 00:15:26.090
sedimenty v jaskyniach.

255
00:15:26.090 --> 00:15:30.860
To sú proste nejaké piesky
alebo nejaký opad, ktorý máme

256
00:15:30.860 --> 00:15:32.990
teraz pod sebou. Alebo hliny.

257
00:15:33.680 --> 00:15:37.910
A ideálne je, keď sú tie
hliny premiešané s pieskami

258
00:15:38.360 --> 00:15:41.720
tých paleotokov, ktoré tu
tiekli vtedy dávno.

259
00:15:45.790 --> 00:15:48.010
Gabi, našiel som novú chodbu.

260
00:15:48.610 --> 00:15:50.830
Odkiaľ vieš, že si ju našiel a
že je nová?

261
00:15:51.970 --> 00:15:55.900
Pretože som sa bol pozrieť
tam, kde už sme boli a som sa

262
00:15:55.900 --> 00:15:59.800
pozrel do opačného smeru
dozadu, za seba a som tam

263
00:15:59.800 --> 00:16:01.840
našiel takú malú chodbičku.

264
00:16:02.050 --> 00:16:06.850
Keď chceš si byť na istom, že
tú chodbu si objavil ty, musel

265
00:16:06.850 --> 00:16:11.740
by si preveriť, po prvé, mapu
jaskyne existujúcu, či tam je

266
00:16:11.740 --> 00:16:13.330
zakreslená tá chodba alebo
nie.

267
00:16:14.560 --> 00:16:18.490
A potom záleží veľmi od toho,
či sú tam nejaké stopy, nejaké

268
00:16:18.490 --> 00:16:23.290
artefakty po človeku, nápisy,
škrabance, stopy v sedimente.

269
00:16:24.470 --> 00:16:28.100
Jasné, že keď tam budú stopy
od zvieraťa, tak o zvierati

270
00:16:28.100 --> 00:16:31.910
nemôžeme hovoriť ako o
objaviteľovi, aj keby sa tam

271
00:16:31.910 --> 00:16:34.130
natlačil, povedzme, jazvec
ako prvý.

272
00:16:34.670 --> 00:16:38.660
Lebo človek od zvieraťa sa
líši tým, že človek

273
00:16:38.660 --> 00:16:41.060
cieľavedomo skúma tieto veci.

274
00:16:41.780 --> 00:16:45.200
Keď sa objaví nová nejaká
časť, musíme si byť úplne na

275
00:16:45.200 --> 00:16:50.120
istom. Nesmú tam byť
absolútne žiadne stopy po

276
00:16:50.120 --> 00:16:51.320
nejakom inom človeku.

277
00:16:51.470 --> 00:16:53.420
Po zvierati môžu byť, ale po
človeku nie.

278
00:16:55.370 --> 00:16:59.180
Takže, našiel som tu takú kosť
a idem sa Barbory spýtať, že

279
00:16:59.180 --> 00:17:00.650
ako sa sem dostala a čo to
je.

280
00:17:02.540 --> 00:17:04.220
Barbora, a čo to je za kosť?

281
00:17:04.640 --> 00:17:06.950
No pozriem si, všimni, že tá
kostička je dutá.

282
00:17:06.960 --> 00:17:08.570
Tak, čo si myslíš, kto má
duté kosti?

283
00:17:08.990 --> 00:17:10.490
Vták. Vták, jasné.

284
00:17:10.760 --> 00:17:13.590
A čo on, myslíš, že tu akože
priletel a tu zdochol alebo

285
00:17:13.610 --> 00:17:13.870
jak sa sem dostal?

286
00:17:14.160 --> 00:17:17.000
Ja si myslím, že ho nejaká
kuna alebo nejaká líška

287
00:17:17.000 --> 00:17:18.290
chytila ho a tu dovliekla a
zjedla.

288
00:17:18.800 --> 00:17:22.070
Áno, pravdepodobne to bola
kuna, lebo oni si takto

289
00:17:22.100 --> 00:17:26.030
útočisko hľadajú v jaskynkách
a si ho sem privliekla, lebo

290
00:17:26.030 --> 00:17:29.110
aj pierka som tam videla,
tam je páperie a si ho tu v

291
00:17:29.110 --> 00:17:32.180
kľude zožrala. Takže tá kosť
tu ostala vlastne odvtedy.

292
00:17:32.600 --> 00:17:33.710
A ešte niečo si si všimol v
jaskyni?

293
00:17:34.460 --> 00:17:37.160
Áno, že som tu našiel bukvice.

294
00:17:37.550 --> 00:17:39.470
Bukvice? No, výborne.

295
00:17:39.470 --> 00:17:41.810
A to si myslíš, že tiež kuna
papá bukvice?

296
00:17:42.230 --> 00:17:47.000
Nie, že si ich chytila, že to
tu vietor nejak

297
00:17:47.120 --> 00:17:47.460
priv-

298
00:17:47.660 --> 00:17:49.800
No, môže aj vietor, ale
myslím, že aj kuna si vie

299
00:17:49.820 --> 00:17:50.950
pochutnať na bukviciach.

300
00:17:50.960 --> 00:17:52.040
Myslím, že je všežravec.

301
00:17:52.520 --> 00:17:53.990
A boli všetky prázdne tie
bukvice?

302
00:17:54.470 --> 00:17:55.250
Či boli aj nejaké-

303
00:17:55.400 --> 00:17:59.720
Boli aj, možno, že tak boli aj
nevylúskané.

304
00:17:59.750 --> 00:18:00.050
Áno?

305
00:18:00.310 --> 00:18:03.590
Áno. No, a takéto bukvice nev
ylúskané vedia, niekedy v

306
00:18:03.590 --> 00:18:08.060
jaskyni aj vyklíčiť, lebo v
jaskyni je vysoká vlhkosť a

307
00:18:08.390 --> 00:18:11.060
majú tu aj sediment, vlastne,
ako keby pôdu, takže oni

308
00:18:11.060 --> 00:18:14.960
vyklíčia a normálne narastú
do päť až desať centimetrov.

309
00:18:14.960 --> 00:18:16.160
Ale potom, čo sa stane?

310
00:18:16.220 --> 00:18:18.050
Môže z nich narásť strom v
jaskyni?

311
00:18:19.040 --> 00:18:22.190
Mohol by. Ale nechýbalo by mu
niečo dôležité?

312
00:18:22.190 --> 00:18:23.960
Slnko. No, presne.

313
00:18:23.960 --> 00:18:28.280
Takže, on vlastne vyrastie
iba toľko, koľko má živín,

314
00:18:28.280 --> 00:18:30.740
vlastne, v tom semiačku, v
tej bukvici.

315
00:18:31.160 --> 00:18:34.580
A potom, vlastne, akonáhle
zistí, že nemá slnko, tak

316
00:18:35.210 --> 00:18:39.800
odumrie a aj ten výhonok čo
vlastne vyklíči, tak je taký

317
00:18:39.800 --> 00:18:43.010
žltkavý, že nemá zelené
farbivo, chlorofyl, lebo to

318
00:18:43.010 --> 00:18:43.700
nie je svetlo.

319
00:18:44.630 --> 00:18:47.960
V jaskyni máme skoro
stopercentnú vlhkosť,

320
00:18:47.960 --> 00:18:50.210
stopercentné ticho a
stopercentnú tmu.

321
00:18:50.810 --> 00:18:55.220
V úzkych priestoroch, pokiaľ
sú také rúrovité jaskynné

322
00:18:55.220 --> 00:18:59.810
chodby, tak tam človek, keď
zhasne svetlo a

323
00:18:59.810 --> 00:19:04.100
trošku stíchne, tak si počuje
aj vlastné srdce biť.

324
00:19:04.580 --> 00:19:08.320
A niekedy je ten tlkot srdca
taký silný, že jednoducho toho

325
00:19:08.330 --> 00:19:09.320
človeka vystraší.

326
00:19:10.400 --> 00:19:11.330
A čo keby sme si takú tmu
skúsili?

327
00:19:12.560 --> 00:19:13.760
Skúsme. Ale, úplné ticho.

328
00:19:17.530 --> 00:19:22.170
Takto vnikne fotón svetla do
jaskyne z čelovky a človek,

329
00:19:22.170 --> 00:19:25.023
vlastne, pri tom svetle
dokáže tie jaskyne skúmať.